Ľuba Pavlovičová - Baková

Ľuba Pavlovičová-Baková (18.3.1924), folkloristka, speváčka, redaktorka, drama-turgička

Narodila sa v Turčianskej Štiavničke v okrese Martin. Otec Jozef Baka bol bývalý Čs. legionár v Rusku, matka „živeniarka“, rod. Božena Štipalová. Detstvo prežila v Gbelciach, pôvodne maďarskej obci, kde bol jej otec notárom. V roku 1935 sa Bakovci presťahovali do Banskej Bystrice, kde študovala na Dievčenskom gymnáziu Karola Kuzmányho. Od roku 1939 bola ich domovom obec Poniky, kde spoznala atmosféru jánskych ohňov, tradičných svadieb, salašov s fujaristami, vrchárskych muzikantov, nadobudla vzťah k výšivkám a krojom. V roku 1942 sa presídlili do Paty, v blízkosti Serede, kde spoznáva folklór nížinného roľníckeho ľudu. Gymnázium s maturitou skončila v Bratislave (1943).

Pôvodne ačala študovať medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, čo bolo túžbou rodičov, ktorí sa v roku 1945 presťahovali do Bratislavy - Petržalky. Po prvom ročníku však prestúpila na na FFUK, odbor hudobná veda a francúzština (1946-1950). Jej vzťah k hudbe i ľudovej kultúre formovali profesori Konštantín Hudec, Ján Strelec a Alexander Moyzes. Počas štúdia vznikla Národopisná skupina Živena (v počte 12 tanečných párov i spevákov, harmonikár Arnold Nemčok). Viedla ju Ľuba s choreografkou Oľgou Chodákovou a režisérkou Adou Rapošovou. V roku 1948 uskutočnila Živena zájazd do Prahy, na Zemedělskú výstavu, na podnet prof. Karola Plicku. V programe spievala dve uspávanky. Bol to prvý veľký úspech. Keď Karol L. Zachar zostavil folklórne pásmo v SND Rok na dedine (1949), účinkovala v ňom i Živena. Ľuba Baková v ňom spievala jánske piesne i trávnice. S Rokom na dedine absolvovala jednomesačný zájazd po poľských mestách Varšava, Gdyňa, Krakov a Gdańsk. V tom istom roku absolvovala so Živenou týždenný zájazd do Rumunska.

Bola pri zrode Vysokoškolského folklórneho súboru Lúčnica a v jej mysli sa zrodil názov Lúčnica. V období rokov 1948-1951 viedla jej spevácku jskupinu.

V roku 1951 sa vydala za Vladislava Pavloviča, herca SND, neskôr filmového režiséra. V tom čase sa začala jej externá spolupráca s Čs. rozhlasom Bratislava pre ktorý nahrala niekoľko piesní z repertoáru Živeny.

Roku 1952 sa stala redaktorkou Redakcie Ľudovej hudby Čs. rozhlasu Bratislava, venovala sa i výskumnej a zberateľskej práci s vedúcim redakcie Pavlom Tonkovičom. Pripravila množstvo rozhlasových programov a pásiem ako Obrázky z dedín, Spevy domova,  Zem spieva, profily spevákov, hudobno-dramatické pásma O muzikantovi Zvŕtalovi a Balada o Vojtovej Maríne a Jaškových husliach, z poviedok K. Tetmaiera a rad iných. Ako konzultantka spolupracovala s režisérmi divadiel (v SND Rok na dedine, 1955, Statky-zmätky, 1957, Holuby a Šulek, 1981; Novou scénou Dva dni v Chujave, 1960) a televízie, s osvetovými zariadeniami, s folklórnymi festivalmi.

R. 1973 sa stala dramaturgičkou Hlavnej redakcie literárno-dramaturgického vysielania Slovenskej televízii Bratislava, v skupine pre ľudovú kultúru. V jej dramaturgii vznikol rad televíznych folklórnych inscenácií Svadba zo Stredných Plachtiniec, Chlapci spod Kráľovej holi, Vinobranie vo Vajnoroch, Elena Holéczyová, Samko Dudík, Pavol Tonkovič, cyklus Spievanky a množstvo zvykoslovných obrázkov zo Slovenska.

V spolupráci so Slovenským zväzom žien pripravila 102 bábik v krojoch, ktoré putovali po výstavách na Univerziáde 1987. Spolupracovala s osvetovými inštitúciami v porotách súťaží, v inštruktorských zboroch.

Jej zberateľskú činnosť dokumentujú spevníky Spevy od Hrona Osveta Martin 1954, Poľovnícke piesne, Slovenský poľovnícky zväz Bratislava 1973, Spievaj si vtáčatko, Mladé letá 1990, Spievanky, Obzor Bratislava 1959.

Publicistickú činnosť články v časopisoch Slovenska, Rytmus, Osveta i ďalšie.

Zomrela 27. augusta 1998 v Bratislave.

 

Ondrej Demo