Hanuš Domanský

Hanuš Domanský (1. marec 1944, Nový Hrozenkov, 70. výročie) hudobný skladateľ.

Študoval kompozíciu na Konzervatóriu v Brne u Jána Duchoňa a hru na klavíri u Jaroslava Sháněla. Neskôr na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Dezidera Kardoša (kompozícia). V rokoch 1970 – 1975 bol zástupca vedúceho koncertného oddelenia umeleckej agentúry Slovkoncert. Od roku 1975 pracoval ako zástupca šéfredaktora Hlavnej redakcie hudobného vysielaní Čs. rozhlasu v Bratislave a potom v Slovenskom rozhlase v redakcii symfonickej, opernej a komornej hudby ako vedúci redaktor. V rokoch 1975 – 1983 pôsobil ako predseda sekcie skladateľov Zväzu slovenských skladateľov, od roku 1983 do 1988 vo funkcii predsedu Výboru Slovenského hudobného fondu. V rokoch 1980 – 1989 predsedal medzinárodnej rozhlasovej súťaži Prix musical de Radio Brno. Je nositeľom niekoľkých ocenení:Cena Ministra kultury SR za Sláčikové kvarteto (1970), Cena J. L. Bellu za skladbu Dianoia pre sólové husle (1977), Výročná Cena Zväzu slovenských skladateľov za Symfóniu pre veľký orchester (1985), Cena Slovenskeho hudobneho fondu za skladbu Keď sa milý na vojnu bral na Medzinárodnej rozhlasovej súťaži PRIX DE MUSIQUE FOLKLORIQUE DE RADIO BRATISLAVA (1991), Cena SOZA za najhranejšiu skladbu vážnej hudby - Bagately pre klavír (1996). . . . . Tvorbu H. Domanského charakterizuje muzikológ Dr. Ľubomír Chalupka nasledovne: "Domanský patrí medzi skladateľov nastupujúcich do slovenského hudobného života v 70. rokoch, ktorých charakterizoval odklon od avantgardných zdrojov tzv. Novej hudby a záujem o tvorbu klasikov európskej hudby prvej polovice 20. storočia (Janáček, Martinů, Honegger, Stravinskij). Od svojho učiteľa na VŠMU získal úctu k precíznej technickej práci, zvukovej vynachádzavosti a formovej koncíznosti, čo samostatne rozvíjal v rade inštrumentálnych skladieb (Dianoia; Fragment sonáty pre klavír). Nesiahal po racionálne určených kompozičných technikách, rešpektoval tradičné tektonické princípy. Jeho vyspelý individuálny štýl invenčne osvetľujúci staršie modely novým stvárnením sa vyhýba eklekti-cizmu, buduje na spontánnosti hudobných nápadov, zvukovo-farebnej fantazijnosti cibrenej najmä na klavírnych skladbách (Bagately; Dityramby), na bezprostrednosti uvoľneného muzicírovania, jasu a sviežosti hudobného toku. . . Zasiahol aj do oblasti symfonickej hudby (Symfónia; Koncert pre klavír a orchester), kde pretavil podnety z tvorby L. Janáčka, posilnil expresívnu dikciu svojej hudby, prehĺbil kontrasty bez známok vonkajších efektov. Jeho muzikalita a bezprostrednosť invencie dovoľuje konfrontovať diatonicky jasné kontúry melodiky so sonicky splývavými pásmami, pevný rytmický pulz s metricky uvoľneným pohybom, lapidárnosť zvolených tvarových elementov so sústredenou evolučnou prácou, inšpirácie z historickej hudby s folklórnymi intonáciami. V novšej vývinovej etape Domanského tvorby – od predohry Chvála zeme – sa uplatnila inovácia tektonického plánu na spôsob aditívneho priraďovania jednoduchých modelov, blízkeho koncepcii repetitívnej hudby. Zvukový hedonizmus, dôraz na dynamiku a zmeny hustoty faktúry sú obohatené prvkami tanečnej gracióznosti a šarmu." Folklórna hudba . Keď sa milý na vojnu bral (Balada pre mužský hlas a orchester) , Muzika z Hontu, Žiale, moje, žiale (pre soprán a orchester), Pod Makytou (Piesne a tance z Lysej pod Makytou)Uspávanky z Liptova (pre soprán, zbor a orchester), Liptovské impresie (pre soprán a orchester. Kraviarky (pre žensky zbor a orchester), Doma ste, doma (Vianocčá pastorela), Pod Javorinou muzika hrá, Impresie spod Javornikov, Búvajže, mi, búvaj (Uspávanka z Heľpy), Po záhrade chodila som (Žartovné piesne zo západného Slovenska). Folklórne diela Hanuša Domanského uinterpretovali nasledovné telesá: Orchester ľudových nástrojov SRo, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Spevácka skupina Vajana,Detský a mládežnicky spevácky zbor SRo a sólisti A.Hulejová, A.Vargicová, D.Laščiaková, A.Gajdoš, M. Dudík,J.Peško, dirigenti: M. Šmíd, Z. Macháček, M. Vach , P. Pocházka.Rozsiahlu zborovú tvorbu interpretovali Spevácky zbor Lúčnica, Spevácky zbor Technik, Spevácky zbor Slovenskej filharmónie, Bratislavskí madrigalisti, Spevácky zbor slovenských učiteľov, Orchester a spevácky zbor SĽUK-u. . . Tvorba Hanuša Domanského odznela na koncertných pódiách, hudobných festivaloch, rozhlasovom vysielaní a medzinárodných zborových súťažiach v mnohých Európskych krajinách, v Severnej a Južnej Amerike a v Austrálii. Jeho symfonické diela uviedli: Symfonický orchester Čs. rozhlasu v Prahe, Janáčkova filharmónia Ostrava, Štátna filharmónia Brno, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmóna Košice.